Oslavujeme to, čo sme zachovali zo svojej kultúry S prvým víkendom v júly odznel aj 9. ročník Festivalu zvykov a obyčají V aradáčskom šírom poli, a zároveň Slováci v Aradáči oslávili 230 rokov od príchodu do tejto osady (od 1786).
Preto prvý večer festivala označili aradáčski ochotníci a členovia Kultúrneho centra Aradáč. Tancovalo sa, spievalo… Tancovali sa staré a nové choreografie, a spievali aradáčski speváci Ondrej Goda, Miroslav Zvara, Zuzana Poničanová, Vladimír Gages, Vladimír Bagľaš a Adam Števko.
Na festivale 2. júla vystúpilo 11 súborov a program, potom ako sa slova ujali predsedníčka Miestneho odboru Matice slovenskej v tejto banátskej osady Ana Bagľašová a predsedníčka organizačného výboru Erka Viliačiková, otvorili slávne meškárky. Anna Puderková, Erža Jančová, Erža Jánošíková , Anna Hučoková, Zuzana Zelenáková a Mária Vozafová tradične zahrali pieseň V aradáckom šírom poli.
Nasledoval gala koncert na ktorom svoje obyčaje predstavili Folklórny súbor Prameň z Dolnej Strehovej, Slovenská republika, ktorý vystúpil s Piesňami a tancami z Prielohu, ženskými a mužskými spevmi a tancami Pri muzike. Kultúrno – umelecký spolok Jána Kollára zo Selenče predstavili žatvu vo svojej osady. Folklórna odbočka pri MOMS-e Biele Blato z Bieleho Blata zatancovali štylizovaný tanec Zagajduj gajdoš. Folklórna skupina Priechoďan z Priechodu, Slovenská republika, ukázali ako u nich vyzerá Zvyk pred veselím – nosenie rucha, perín a vankúšov z domu mladej nevesty do domu ženícha. Kultúrno – umelecký spolok Sládkovič z Boľoviec predviedol tanec Aká by to hanba bola. Kreatívne centrum pre cestovný ruch, umenie a kultúru, Folklórny súbor Rozmarín z Kovačice v choreografie Vojakova láska spracoval tému návratu mládencov z vojny, ako sa kto navrátil, ako ho frajerka dočkala, alebo aj nedočkala, alebo ho márne čakala… Kulturno – umelecký spolok „Pionir” iz Zrenjanina predviedol Tradičná tance z Banáta a Folklórny súbor Slovenského kultúrneho centra Pavla Jozefa Šafárika z Nového Sadu choreografiu Priadky, ktorá znázorňuje ako sa niekedy zabávala mládež počas zimného obdobia. Folklórny súbor Vreteno Kultúrno-informačného strediska z Kysáča si zatancovali choreografiu Kysáčania na ihre. Kulturno umelecký spolok Izvor z Nakova tiež mali pekný výstup, ktorý obecenstvo pozdravilo silným potleskom, a domáci Folklórny súbor Mladosť Kultúrneho centra Aradáč zatancoval Priadky.
Festival organizoval Miestny odbor Matice slovenskej v Aradáči, a podporili ho Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí zo Slovenskej republiky, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny a Mesto Zreňanin.
Pozdravný list od Jána Varša
Z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, zo Slovenskej republiky, prijali organizátory pozdravný list, v ktorom jeho predseda Ján Varšo, okrem iného uvádza:
– Dovoľte mi, aby som vyjadril presvedčenie, že festival V aradáckom šírom poli, ako aj jeho početné sprievodné programy budú tou najlešou oslavou 230. výročia príchodu Slovákov do Aradáča. Bude to poklona tým, ktorí v prospech slovenskosti na týchto priestoroch konali kedysi, bude to vďaka tým, ktorí sa o kultúrny život Aradáča starajú dnes a bude to zároveň odkaz pre tých, ktorí sa o dlhú tradíciu Slovákov v Aradáči ešte len budú opierať a na dobrých základoch vytvárať nové dobré zvyky a obyčaje – napísal Ján Varšo. 230-ročný Aradáč… alebo Stratenice?
V dedinke Stratenice, ako ju pomenoval náš evanjelický kňaz, národovec a publicista Leopold Branislav Abaffy v rozprávke Na rákosí, o svojej rodnej osade písal takto: Dedinka Stratenice leží na zvýšenej nad Tisou planine. Konča Strateníc začínajú sa potiské nížiny, rítami zvané. Predtým na nížinách týchto len trsť, rákosie, vodné byliny a rastliny rástli, vynímajúc zvýšené miesta, kde pekné seno rodilo sa a dobrá pre statok paša bývala…
O založení dediny ako aj o dosťahovaní prvých obyvateľov môžeme hovoriť na základe dokumentu, ktorý je majetkom Slovenského evanjelického cirkevného zboru v Aradáči. V Protokole sa nachádza podpísaná Osadnícka zmluva uzavretá 1. júla 1786 medzi elemírskym zemepánom Izákom Kišom a predstaviteľmi slovensko-aradáčskych osadníkov.
Sprievodné podujatia
Okrem koncertov, na tejto aradáčskej manifestácie boli zorganizované mnohé sprievodné podujatia: dve výstavy – aradáčska maliarka Rozália Markov vystavila svoje obrazy, a hosť tohoročného festivalu bol Michal Hasik z Kuplinu, ktorý nielen maľuje, ale jeho umenie zahŕňa aj výstrihy z papiera a umenie na dreve.
Okrem toho, Ivan Bagľaš a Mirjam Gažová predstavili svoju knihu Tradičný ľudový odev v Aradáči. Na promócie boli mnohé Aradáčanky a Aradáčania oblečení v starom kroji, a tak autorovia knihy o kroji v tejto osade zobrazili ako to vyzeralo a ako sa menil aradáčsky kroj.
Taktiež predseda Rady Miestneho spoločenstva Aradáč Nikola Josimov podpísal zmluvu so starostom Dolnej Strehovej Dušanom Mališom o spolupráci. To asi znamená, že sa obyvatelia tych dvoch osád budú stretávať častejšie…
FOTO: Ivan Pančić (Časti textu prevzaté sú z konferansy, ktorú napísala pani učiteľka Jaroslava Števková. poďakÚVAME Ivicovi Grujićovi Litavskému, ktorý nám postúpil celú konferansu.)
S prvým víkendom v júly odznel aj 9. ročník Festivalu zvykov a obyčají V aradáčskom šírom poli, a zároveň Slováci v Aradáči oslávili 230 rokov od príchodu do tejto osady (od 1786).
