Zákusky, tradičný odev a všetko to, čo žena na dedine dokáže urobiť
Zdá sa, že dedinské ženy dokážu urobiť všetko – vedia variť, vyprážaťťa piecť, vedia si same vyrobiťť odev, vedia vyšívať, „heklať”. Teda, je sama sebe najlepšia rekláma. Ale stále sa aj Vláda Autonomnej pokrajiny Vojvodiny snaží ukázaťťna bohatstvo a krásu, ktorú predstavujú tradičné a staré ženské umenia. V tom cieli sa osem rokov organizuje Festival tvorby dedinských žien vo Vojvodine, a toho roku bol, presnejšie v sobotu 15. októbra, uskutočnený v Zrenjanine na Námestí slobody.
Zúčastnilo sa na festivale 215 spolkov žien z celej Vojvodiny, teda z 37 obcov. Otvorili ich, okrem starostu Mesta Zrenjanin Čedomira Janjića, aj Diana Milovićová, riaditeľka Centra pre rodovú rovnoprávnosť, a Predrag Vuletić, pokrajinský tajomník pre rodovu ravnoprávnosť. Práve Vláda Vojvodiny organizovala festival.
Keď sa prihováral prítomným, tajomník uviedol, že by si mužy mali viac vážiť ženy, a predovšetkým ženy schopné robiť a pracovať.
Riaditeľka Centra pre rodovú rovnoprávnosť povedala, že „dnes tuná vidíme ženy schopné a pripravené na to, aby revitalizovali dedinu a dali jej nový, ekonomický a turistický potenciál”.
Na festivale sa, pravda,, zúčastnili aj slovenské ženy. Ich pracovné ruky pre promociu svojej osady vypracovali koláče, bábiky v mini-krojoch a suveníry. Kysáčanky na svojom stánku mali aj kysácku sármu – to prilákalo mnohích návštevníkov. Jánošíčanky si na festival priniesli pravú armádu – bábikov! Obliekli ich do nádherných mini-krojov, postavili na stánok a vysvetľovyli záujemcom o také umenie ako to urobili, koľko im trvalo ušiť také male kroje a koľko žien to robilo.
Aradáčanky svojími herovkami tiež prilákali kupcov.Už všetci vedia čo sú to herovky, ako vznikajú a kto ich najlepšie robi.
No, posledne, ale nie najmenej dôležité, Bieloblatčanky priniesli svoje najznámejšie koláče, a to s láskou vypracovali aj tradičné slovenské, maďarské, bulharské zákusky.
Spoločná známka festivalu bola výborná, ale nie je taká známka budúcnosti dedinskej ženskej tvorby.
-Mladé dievky chcú poslúžiť, ale ešte nechcú miesiť a piecť, variť. No, planujeme zorganizovať edukácie, naučiť ich všetkému tomu, čomu nás naučili naše matky – uzavrela Anuška Šimoniová z Bieleho Blata. S. K.
