Tolerancia na najvyššom stupni
V stredu, 16. novembra, bol Medzinárodný deň tolerancie. Deň ktorý nás priblížil k našim vlastným jazykom. Aký koľvek názov tomu dňu dáme, jeho oslavovanie vyvoláva podozrievanie u mnohých: keď sa hovorí tolerancia, myslí sa na podstatný dôvod na spomínanie tej reči: problém alebo konflikt. Odvodená z latinskej reči tolerore, ktorá znamená strpieť, v dnešnej dobe sa termín tolerancia chápe ako duchovný postoj, ktorý každému dáva slobodu vyjadrovať názory a postoje, odlišné od názorov druhých. No, z mravného hľadiska však pojem tolerancie zostáva dvojznačný, pretože pri tolerancii môže ísť prosto o dôsledok skepticizmu, ktorý pripúšťa, že všetky názory majú rovnakú hodnotu a že neexistuje pravda alebo hodnota, ktorá by stála za to, aby sme ju náruživo obhajovali. Tento problém jasne ilustruje dielo Johnna Lockoa Pojednanie o tolerancii, kde autor tvrdí, že uplatňovať toleranciu znamená dávať jej hranice. (zdroj: wikipedia.org).
– Čudné je to, zvlášť pre kompaktné prostredie, že jestvuje potreba oslavovať niečo, čo vo svojej podstate má princíp netrpelivosti a čo sa musí prekonávať birokraciou. Alebo sa tá žiadosť neprekonávania postavuje ako a priori právo nejakej skupiny? To sú asi základné veci, ktoré pochádzajú z domu, z toho ako rodičia naučia svoje deti. My tuná, v Bielom Blate, sme v ten deň oslavovali spolunažívanie ako opak tomu čo svet praktiuje každého iného dňa. Pravda, určené dni treba uctievať a oslavovať, ale niektoré iné len zdôrazňujeme a dávame im priestor na to, aby sa množili nedefinované princípy a práva – uzavrel Milan Nedeljkov, riaditeľ na Základnej školy Bratstva jednoty v Bielom Blate, jedneho z najmultikulturálnejšieho prostredí v celej Európe.
