Kuriozít v Harmónie bolo niekoľko: Dr Ivan Bagľaš je autorom prvéj knihy psychologického odboru, ktorp SVC vydalo, a zároveň to bola i prvá kniha z toho odboru, ktorú napísal Dolnozemský Slovák.
Miestny odbor Matice slovenskej v Aradáči a Slovenské vydavateľské centrum vo štvrtok 8. februára predstavili Aradáčanom knihy dr Ivana Bagľaša a Kataríny Mosnákovej – Bagľašovej. Kuriozít v Harmónie bolo niekoľko: Dr Ivan Bagľaš je autorom prvéj knihy psychologického odboru, ktorú SVC vydalo a zároveň to bola i prvá kniha z toho odboru, ktorú napísal Dolnozemský Slovák.
Taktiež, riaditeľ SVC Vladimír Valentík sa prvýkrát stál krstným otcom jednej vedeckéj knihe z oblasti psihologie a tiež prvýkrát po 11 rokoch mali literárny večierok manželského páru – a to nie jednej kniy, ale dvoch.
– Teší ma to, že je kniha autorky Kataríny Mosnákovéj – Bagľašovéj Enike benike krikel bé, ktorá mala svoj krst na veľtrhu kníh na Slovensku v Bratislave v novembri minulého roku a ktorá mala silnéjších krstných otcov Ľuba Feldeka a Mira Cipára, recenzenta a ilustratora tejto knihe, prezentovaná aj v Aradáči. Keďže som mal príležitosť byť tu s Katarinou Mosnákovou – Bagľašovou, využili sme to aby sme v Aradáči predstavili aj našu spoločnú knihu, ktorú sme promovovali minulé leto v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákou. Ide o Pamätný biografický slovník, a tiež sa nám podarilo povedať niečo aj o Svetovom kalendáre – povedal riaditeľ SVC.
Ako povedala autorka, kniha Enike benike krikel bé je výsledkom viacročnej výskumnéj činnosti v detskom folklóre.
– Kniha dostala názov podľa vyčítanke Enike benike krikel bé, ktorá sa vyskytuje v naších viacerích slovenských dedinách. Keďže je to vyčítanka a vyčítanka je obyčajne vstup do detskej hry, predtým než sa začne detská hra, tak si obyčajne deti urobili nejakú vyčítanku. Tak taký nejaký vstup do tejto knihy som aj ja chcela dať a práve sa hodila táto riekanka – vysvetlila Katarína, keď od základoškoláka z obecenstva dostála takú otázku. Taktiež, žiaci na Základnej školy Bratstva v tejto osady podali aj krátky úryvok hier, ktoré sa dávno hrali v Aradáči.
Za sebou má Katarína už dve monografie, etnologickú knihu Detstvo naších predkov, zbierku poviedok pre deti Jednozubý úsmev. Ale ako prišla na ideu napísať Enike benike krikel bé?
– Keď som sa začala zaoberať inými knihami a keď som ten materiál mala v rukách, pochopila som, že my ako vojvodinskí Slováci ešte nemáme knihu, ktorá by na jednom mieste podala ten materiál z rôzních dedín a ktorá by bola napísaná pre deti. Takže, vlastne, na jednéj strane som mala už existujúce knihy, kde sa vlaste nachádza ten popis detských hier alebo riekaniek, uspavaniek, alebo aká-taká zmienka o detskom folklóre a na druhéj strane mala som vlastný terénny výskumu a urobila som taký výber kde sa nachádzaju detské hry alebo iné kroky ľudovéj slovesnosti všeobecne známe naším dedinám, možno sú len také varianty´, ale aj na Slovensku sú známe. Nachádzajú sa tam také originálne buď piesne, zvyky, rozprávky, detské hry, ktoré sa zachovali na tomto územi, buď vznikali na tomto území medzi nami, alebo si naší predkovia ešte so sebou priniesli zo Slovenska – povedala Katarína Mosnáková Bagľašová. Už v marci dostane do rúk svoju novú knihu – tentoraz zbierku poezie.
Kniha dr Ivana Bagľaša Osobnost, základné psychické potreby a motivácia ako prediktory well-beingu v pracovnom a akademickom prostredí, začala vznikať ešte v roku 2011, vlastne počas doktorských študiov, keď ani on sám netušil, že sa to skončí knižním vydaním v roku 2017.
– Tem výskum prebiehal počas troch rokov do roku 2014, ktorý sa ukončil výskumom disertačnej skúšky a diplomom doktor vied. Celý výskum prebiehal na vzorke viac ako 1500 ľudí, z ktorých sa to systemom eliminacie vlastne kleslo na 1200. Výskum vychádza z toho, že bol realizovaný v dvoch populáciach: v Srbsku a na Slovensku a zároveň ešte takých dvoch podskupinách, že som porovnával zamestnancov a študentov z akademickiho prostredia. Predmetom výskumu bolo zistiť ako veci, ktoré mame už dané, ako napríklad naša osobnosť, respektíve nejaká tá naša vnútorná motivacia, v konečnom dôsledku dokáže oplivniť well – being, teda psychickú pohodu – vysvetlil dr Ivan Bagľaš.
Z toho výskumu zistil, že sú osobnostné vlastnosti, ktoré predurčujú človeka, ktorý može sám aj lepšie (napríklad nízky neurocitizmus, vysoká svedomitosť), vlastnosti ktoré určite napomáhajú k tomu, aby človek bol viac motivovaný, aby mal viac chuti do života, a zároveň mu potom to, samozrejme, napomáha aj naplneniu tých základných psichických potrieb, ktoré sa odvijaju od toho prostredia a to je v prvom rade naplnenie potrebi kompetencije. To znamená, že každý jeden z nás potrebuje cítiť, že tú prácu, ktorú vykonáva, že je v tom proste odborný a kompetentný. Zároveň do toho by som zaradil ako rovnako dôležitú potrebu príbuznosti, že každý jeden človek je tvor spoločenský a tým pádom potrebuje sa pohybovať v skupinách iných ľudí a cíti sa užitočným.
– Keď som začal tento výskum, mal som casť života vyžitú aj v Srbsku aj na Slovensku. Ako zauímavosť by som uviedol to, že napriek tomu, že situacia z finančného aspektu, respektíve z toho realného prostredia v akom žijeme tu v Srbsku, ako keby vobec nebola toľko alarmujúca v naších hlavách. To znamená, že napriek tomu ako sa realne máme sme na tom veľmi dobre a že ľudia, ktorý žijú v Srbsku tak prežívajú oveľa štatiskický významnejší pocit tej subjektivnéj pohode v porovnaní s ľuďmi, ktorý žijú na Slovensku. Samozrejme, Slováci na Slovensku sú spokojnejší s tím ako sa majú v prostredí v ktorom žijú, na rozdiel ľudí, ktorý žijú v Srbsku. Teda, to, čo máme ten vnútorný subjektivni pocit, je na strane ľudí, ktorý žiju v Srbsku, teda nie len Slovakov, ale aj všetkých ostatných národností, pretože som výskumom zahrnul aj iné národnosti – uzavrel Ivan na prezentácie.
V knihe uviedol aj implikácie pre prax, a názor na to, ako by sa ľuďom v oboch štátoch dalo pomôcť v pracovnom a akademickom prostredí.
A ešte jedna kuriozita
Kniha dr Ivana Bagľaša je vlastne prvá vydaná kniha ktorá je napísaná z oblasti psihológie na prostredí Vojvodinských Slovákou. Prostredia Vojvodiny do dnes nemalo svojho autora, či že domáceho autora ktorý by takú knihu napísal a predstavená je v Aradáči.
