Dobrovoľný hasičský spolok Aradáč minulý rok skončil bez predsedu, a preto 3. marca toho roku museli si zvoliť nielen nového predsedu, tiež i celé vedectvo.
Dojmy o činnosti v minulom roku predstavili všetkým svojím členom, priateľom spolku a predstaviteľom Hasičského zväzu Mesta Zreňanin, Hasičskému zväzu Vojvodiny v Omladinskej sieni v Aradáči v sobotu 6. apríla.
– Ročný plán, ktorý sme schválili na minulom ročnom zasadnutí, zrealizovali sme takmer do konca, okrem toho, že sme mali menej peňazí, teda niektoré veci zostávajú žiadosťou do toho roku. Každoročne máme službu 24 hodiny, sedem dní v týždni behom žatve, ba i keď nám hasičské vozidlo nebolo opravené od roku 2017. Na intervencie sme chodili osobnými autami a dávali vždy svoj maximum. Teraz je vozidlo, predsa, opravené.
Tiež pred žatvou organizujeme aj servis hasičských strojov, ale zdá sa mi, že každoročne klesá záujem o tieto akcie. Buď je zákon problém, alebo obyvateľstvo, jednoducho, nemá záujem – uviedol vo svojom príhovore veliteľ Janko Goda.
Od mesteského Hasičského zväzu dostali donáciu: benzín, remene, HTZ nohavice, blúzky a čižmy. Od Hasičskej jednotky HIP Petrohemija dostali ochranne odevy, ale hasiči vravia, že im to vždy chýba.
Tiež hovoria, že im veľký problém zapríčiňuje aj fakt, že nad miestnosťou, v ktorej je parkované vozidlo, nieto strecha. Betónový panel premokáva a tak ohrozuje samé vozidlo. Hasiči vyhodnotili, že je pre tú prácu potrebné 500.000 dinárov. Toľko peňazí DHS Aradáč nemá.
Podľa plánu, hasiči rátajú so zárobkom z Festivalu zvykov a obyčají V aradáckom šírom poli a donácie z Mesta Zreňanin.
Predstavitelia Hasičského zväzu Mesta Zreňanin sľúbili, že toho roku dajú pozor na infraštruktúru hasičských domov.
Na slávnostnom zhromaždení dobrovoľci udelili plakéty a poďakovania mladým hasičom, ustanovizňám a spolkom, ktoré im pomohli v minulom roku, medzi ostatnými aj Veľvyslanectvu Slovenskej republike v Belehrade.
Pre svoju činnosť pochválení boli i mladí hasiči Filip Šťastný, Alen Široky a Dejan Bartoš.
Filip získal pochválenie Zväzu hasičov Mesta Zreňanin.
– Pochválili ma preto, že chodím na každú intervenciu. Hlavne mi hlásia, že niekde horí a ja už bežim pomôcť. Najväčšia motivácie mi je pomocť ľuďom v takej situácie, kde ide o život. My sme nie platení za to, takže naozaj nemám inú motiváciu, len to, že vieš, že nie si obyčajný človek, že v situácii, v ktorej sa nevyzná každý, ty dokážeš urobiť viac od iného. Zvlášť keď treba zachrániť život alebo niečí dom. Pravda, nebojím sa, ale adrenalín stúpa s každou sekundou, ktorá prechádza kým sa chystáme intervenovať. Mne to všetko vyzerá tak pomaly, ale všetko sa vlastne odohráva veľmi rýchlo – povedal Filip, ktorý je v DHS aktívny 10 rokov, a členom spolku je takmer 18.
Takmer štyri roky na intervencie chodí Alen, 18-ročný hasič, ktorý postúpil klasu hore toho roku. V DHS je od svojho detstva, a motivovali ho starý otec a otec.
Pamätá sa na svoju prvú intervenciu, ale tvrdí, že to neohrozovalo jeho život ani jeho reakcie hasiča.
– Horel pasienok. Teda, nebol to veľký oheň, ale pamätám si to – komentaroval Alen.
Po udeľovaní plakét a pochválení, v Omladinskej sieni hasiči pokračovali veselo. Keďže aradáčsky spolok dlhé roky dodržiava kontakt s mnohými spolkami vo Vojvodine a zahraničí, toho roku im úctu svojou prítomnosťou ukázali hasiči zo Slovenska, Bieleho Blata, Mužle, Elemíra, Padiny, Kysáča, Nakova, Kikinde a Orašca. Suzana Kokavská
