Počas školenia nás učia o ekológie tak, aby sme nehádzali odpadky po ulici, ale chceli by sme, aby deti rozumeli zmysel, že je táto planéta časťou nich, a že sú oni časťou planéty
V nedeľu, 23. mája, Združenie Aradáčsky dub organizovalo edukáciu o liečivých bylinkách a rastlinách v Aradáči a okolí.
– Veríme, že je to úžitočná akcia, pretže by bez uhaseného hladu v prahistórie dnešná civilizácia neexistovala taká aká je. Napríklad, ľudia dávno jedli aj žihľavu, vedeli si ju pripraviť tak, aby sa dala zjesť, alebo pripraviť čaj, ktorý bol liečivý a je to práve to, na čo chceme poukázať – na prírodu. Nemali by sme na to zabudnúť – vysvetlil Martin Zahorec, člen združenia.
Nasledovne si členovia chcú organizovať tematické športové večierky. Prvý taky by mal byť basketbálový, na ktorom sa budú usilovať zozbierať finančné prostriedky na novú basketbálovú tabuľu na ihrisku pri štadióne.
– Chceme opraviť samy terén a myslím si, že sa nám to podarí. Všetci nám hovoria, aby sme sa bavili športom, ale nie sú žiadne podmienky v Aradáči. Hrisko je v takom stave, že sa na ňom môže niekto poraniť. Máme v ohľade aj turnaje v stolnom ténise, počuli sme, že je veľký počet stolov na stolný ténis, teda môžeme organizovať sekcie – vyrozprával Martin.
MAJÚ VÍZIU
Nie su si istý, kde budú miestnoste, ale zateraz im je niečo sľúbené, povedali. Napriek tomu, majú plány v tom smere: chcú vybaviť priestor interaktívnym zariadením, aby si dali zorganizovať večierky: poézia, umelectvo, hudba a šport ich najviac zaujímajú.
Majú žiadosť navštíviť Základnú školu Bratstva a rozprávať sa s deťmi na rôzne témy, hlavne o ekológie, športe, hudbe a ekonómie.
– Chceme sa rozprávať s deťmi o tom, o čom ich neučia počas školenia. Myslím si, že nikoho z nás neučili, napríklad, ako troviť peniaze, čo je dôležité a čo nie, chceme aby sa necítili zle, ak nemajú niečo čo iný majú, ak majú lacnejšie topánky ako niekto z ich okolia. Čo sa týka ekológie, učia nás, aby sme nehádzali odpadky po ulici, ale chceli by sme, aby deti rozumeli zmysel toho, že je táto planéta časťou nich a že sú oni časťou planéty.
VŠETCI VÍTANÍ
Zateraz majú toľko členov, koľko bolo treba za podpis pred zakladaním, ale členovia nechcú, aby sa hoci kto cítil, akoby toto združenie bolo zatvoreného typu. Všetci sú vítaní, a teší ich, že sú priznaky toho.
– Vlastne ani na nápad o založení združenia neprišla jedna osoba.Všetci sme mali podobnú ideu, všetci sme niečo mali na rozume. Stalo sa to tak spontánne. Napríklad, ja som sa rozprával s Adamom Števkom, Milenko Adámov sa rozprával s Viktorom Godom a Dávidom Jánovským a potom sme sa zhodou okolností začali kamarátiť a konečne sa dohodli, že nápad zrealizujeme – vysvetlil Martin.
PODPORA
Na prvej dobrovoľnej akcie bolo 35, a na druhej takmer 50 ľudí. Je to super, ľudia nás chvália, podporujú, keď sme mali akciu, tak sa pristavovali pri nás a boli takí, ktorí nám dávali peniaze na vodu, šťavu. Vedomí sú aj toho, že ťažko premenia svedomie ľudí, že keď niečo jedia a pijú na ulici, ne treba hádzať smeti tam, kde sa nachádzajú v tom momente, ale dočkať vidieť koš na smeti alebo to tresnúť keďsa dostanú domov.
– Hneď nasledovný deň po akcie zbierania odpadkov som videl na jednom mieste znovu odpadky a neviem ako sa niekomu podarilo už o taký krátky čas znovu urobiť také niečo – čudoval sa tento mladý Aradáčan.
VYHRŇ SI RUKÁVY
Zateraz sa zúčastnili v akcie Vyhrň si rukávy (Zavrni rukave, prim. preklad). Je to akcia čistenia Srbska na nacionálnej úrovni. Na leto, však, budú organizovať manifestácie.
– Zateraz to budú také lokálne manifestácie, ale potom si to už rozvijeme a budeme písať projekty. Budeme mať zateraz party, na ktoré zavoláme neafirmované bandy, teda také, o ktorých sa ešte nerozpočulo, ale práve to je aj zmysel. Nechceme robiť to, čo už niekto iný robil.
BOJ MLADÝCH O KRAJŠIU BUDÚCNOSŤ
Hlavný dôvôd na všetky akcie týchto mladých Aradáčanov je boj o krajšiu budúcnosť na dedine.
– My sme v Aradáči a chceme zostáť tuná. Aby osada žila v kultúrnom, ekologickom zmysle a na hoci aký iný spôsob, musíme sa dať dokopy a niečo urobiť, zachovať si ju. Kto urobí, ak nie my? My sme medzi poslednými mladými generácimi, a možno môžeme dať zmysel životu tuná, aby sa ľudia mali čomu tešiť keď príde leto, že urobíme program a že tradícia a obyčaje budú mať zmysel. Chceme mať každoročne nové diania, na ktorých všetci budú môcť učinkovať . V každom románe tak rozprávka začína, viaže sa za nejaké dianie v osade, meste, veľmeste… To chceme my, aby sa niečo dobré dialo.
O MENE A ČO ONO ZAMENÁ
– Rozmýšľali sme o mene všetci, najprv bola idea Lipa, ale potom sme predložili, aby preda bolo Aradáčsky dub. Všetci sa zhodli a potom nám prišlo na rozum, že nemáme mnoho dubov v osade, ale pred dedinou máme ten veľký, po ktorom mnohí cestujúci vedia kde sa Aradáč nachádza, a je to strom viazaný za srbskú kultúru.
Stranu pripravila: Suzana Kokavská / Foto: Ivan Pančić
