Ked sa pracovny čas v laboratóriu zmenší na 2-4 hodiny denne, tažko je efektívne robiť experimenty. Všetko je spomalené. Teraz pracujeme s polovicou kapacity. Niektori vedci začínajú o 6. hodine ráno, aby mohli úspešne skončiť experiment. Iní zostanú v laboratóriu do 7. v noci, a niektori dobrovoľníci zase chodia robiť cez víkend
Katarína Bartošová Jansenová, narodená v Aradáči, má za sebou zaujímavú cesto z vtedajšej Juhoslávie do USA: najprv študovala slovenčinu v Novom Sade, po piatych rokoch sa presťahovala na Slovensko, kde študovala anglíčtinu, ale na tom sa nezastavila. Pracovala v USA, na prestižnom Oxforde, a po postdoktorandskych štúdiách sa vrátila do USA.
– Bolo pre mňa veľmi ťažké rozhodnúť sa, čo budem študovať po strednej škole. V tých rokoch som nevedela, čím chcem byť, keď som vyrastala. Naše vzdelávanie, žiaľ, spočíva v memorovaní lekcií namiesto toho, aby sme skutočne porozumeli tomu, čo sa učíme. Tento spôsob učenia ma dištancoval od medicíny a prírodovedy, ktoré ma zaujímali na základnej, a ešte viac na strednej škole. Skúšala som sa prihlásiť na štúdium anglíckeho jazyka, ale prijímačku som nezložila. Nemecký jazyk som sa učila len v škole a angličtinu som sa učila sama. Bolo najjednoduchšie prihlásiť sa na slovenské oddelenie, kde som si ešte mohla prečítať knihy, ktoré ma zaujali, a zároveň sa súkromne učiť angličtinu ako hobby.
V USA ste pokračovali školenie?
– Áno. Aby som si v tejto krajine vybudovala kariéru, musela som nastúpiť do školy. Prvý rok som pracovala a potom som začala študovať biológiu. Štúdiá tam boli veľmi uspokojivé a rozhodla som sa prihlásiť na doktorandské štúdiá biochémie. Tieto štúdiá pozostávajú hlavne z vedeckého výskumu v laboratóriu a trvajú šesť a pol roka.
Ako sa vám tam darilo? O aký druh výskumu ide?
– Myslím si, že to boli najťažšie roky môjho života. Doktorandské štúdium skúma problém, na ktorý nikto nemá odpovede, takže vás pri hľadaní riešení aktuálnych problémov vedy, teda biochémie, sprevádza pocit túlania sa celé tie roky. Počas tohto stupňa prírodovedného štúdia sa dostáva plat, ale skutočná kariéra sa začína až po ukončení štúdia.
Ako ste sa rozhodli pre kariéru v Európe?
– Po viac ako desiatich rokoch života v USA som chcela zistiť, aké je to žiť v západnej Európe, do ktorej som kvôli sankciám po občianskej vojne v Juhoslávie nemohla cestovať, kým som žila v Srbsku alebo na Slovensku. Myslím si, že mi po toľkých rokoch v Spojených štátoch chýbala Európa.
A aký bol pocit pracovať na jednej z najprestížnejších univerzít na svete v Oxforde?
– Bola som veľmi šťastná keď som tu dostala prácu. Oxford je medzinárodné mesto s bohatou kultúrnou a intelektuálnou scénou, ktoré ho činí dokonalým pre kariérny rozvoj a životné skúsenosti. Ale aby ste si vybudovali kariéru, musíte zaplatiť nejaké obete. Zatiaľ čo môj manžel Scott, ktorý je chemickým inžinierom, budoval svoju kariéru v Spojených štátoch, ja som žila v Anglicku. To bolo samozrejme možné, pretože nemáme deti. Niekedy je potrebné obetovať niečo, aby ste nepremeškali dobrú príležitosť.
Ako ste zvládli tieto zmeny životného štýlu?
– Bývanie v iných krajinách, a verím v inej lokality tej istej krajiny, je veľkou výzvou. Ľudia a pravidlá sa líšia kvôli odlišnému spôsobu života a kvôli historickým a kultúrnym rozdielom v spoločnosti. Je veľmi zaujímavé spoznávať ostatných a seba, keď sa ocitnem v nových podmienkach. Ľudia v iných regiónoch majú iný zmysel pre humor a konverzáciu a je veľmi ľahké nepochopiť jednotlivca a komunitu, v ktorej žijú. Tieto ťažkosti sú pre mňa v skutočnosti veľmi atraktívne. Rád cestujem a stretávam zaujímavých ľudí.
Kde je lepšie žiť: v USA alebo UK?
– Je ťažké porovnať život v USA a Anglicku. Niektoré aspekty života sú lepšie a iné horšie. Zdá sa mi, že európsky životný štýl je pre rodinný život lepší. Ľudia majú vo všeobecnosti oveľa viac dovolenky a sociálnej pomoci ako v USA. Ale v Spojených štátoch máte pocit slobody, ktorý sa dá ťažko opísať. Ľudia sú tam rozmanitejší a neobmedzujú ich iné kultúrne tradície. Už som sa prispôsobila životu v USA.
Rozhodli ste sa vrátiť do Spojených štátov. Prečo?
– Po doktorate vo vednom odbore kariéra pokračuje v akademickej alebo v priemyselnej oblasti. Rozličné skúsenosti často pomohnú na rozhodnutie v ktorom smere pokračovať v profesionálnom živote. Postdoktorandské štúdiá slúžia tento účel. Tu sa začne výskum s novou témou a inými ľuďmi. Počas tychto rokoch je ten moment, keď sa vedec stane nezávistným.
Ja som začala svoje postdoktorandské štúdiá v UK v roku 2015. Na toto podujatie som potrebovala vízum, ktorý som dostala s podporou Oxfordu. Vízum trval 2,5 rokov a za tento čas sa mi podarilo zozbierať dostatočne vedeckých údajov, ktoré mi umožnili publikáciu vo vedeckom časopise. Keby som sa tu rozhodla zostať v akademickej oblasti, predĺzila by som si postdoktorandsky štádium na dlhšie. Ja som sa však rozhodla pokračovať svoju kariéru v priemysle.
A chceli ste sa vrátiť domov?
– Zamestanie v priemyselnej oblasti som začala hladať v USA. To mi bolo najjednoduchšie, lebo tu nepotrebujem vízum. Dodatočne, USA – a konkretne Colorado, je pre mňa domov. V Colorade som žila vyše desať rokov. Tu máme dom a priatelov. Colorado je štát, v ktorom milovníci prírody a prírodných dobrodružstiev sú vo svojom elemente.
Kde pracujete momentálne a čím sa zaoberáte, akým výskumom?
– Momentálne som zamestnaná v Loxo Oncology v Eli Lilly (kompania). Tu sa zaoberáme výskumom vo farmaceutickom priemysle. Konkretne, môj výskum v bielkovinovej biochemii a v biofyziky pomáha skupine vedcov v molekulárnej a bunkovej biologii, organickej chémii a v translačnom výskume najsť nové lieky proti rakovinam. Koncentrujeme sa rozumieť ako mutácie vo familie bielkovín, známe ako kinazy, spôsobujú rakovinu. Moja časť výskumu je riešiť štruktúru bielkovín. Keď vieme 3D štruktúru, ľahšie je syntetizovať inhibitor. Cieľom je najsť liek (aka inhibitor), ktorý je špecifický na blokovanie len tej kinazy s destruktívnou mutáciou. Také špecifické lieky nespôsobujú vedľajšie účinky, ktoré sú známe s chemoterapiou a širokým okruhom liekov.
Ako fungujú výskumy v tejto dobe COVID-19?
– COVID-19 ovplyvnil „normálny” životný štýl na celom svete. Našťastie, v Colorade a v mojom pracovnom prostredí veľka väčšina ľudí rozumela serióznosti tejto pandemickej situacii. Od sameho začiatku sa v našom štáte začali izolácie a nošenie rúška. V Loxo sme zmenšili počet ľudí až na 25% keď štatistické čísla nakazených boli vysoké. To nám umožnilo efektívnu vzdialenosť medzi kolegami. Takýto pokles v pracovnych hodinách mal ohromný vplyv na výskum. Ked sa pracovny čas v laboratóriu zmenší na 2-4 hodiny denne, tažko je efektívne robiť experimenty. Všetko je spomalené. Teraz pracujeme s polovicou kapacity. Niektori vedci začínajú o 6. hodine ráno, aby mohli úspešne skončiť experiment. Iní zostanú v laboratóriu do 7. v noci, a niektori dobrovoľníci zase chodia robiť cez víkend. Flexibilita sa stala klúčovým aspektom na pracovnom mieste. I keď sa nám pracovné hodiny zmenšili, veľmi ma potešilo keď nám výkonný tím začiatkom februára ohlásil, že sme splnili ciele naplanované pre organizáciu začiatkom roku 2020.
Na iných výskumných centroch COVID-19 mal väčšé vplyv ako na mojom pracovnom mieste. Počula som, ze vedné organizácie majú problém s vybavovaním laboratorných vybaveniam/doplnkom, ako napíiklad vedecké rukavice, pretože sa COVID-19 stal prioritetným projektom. Výskum, ktorý sa koncentruje na inú tému je teraz tažšie podporiť.
Ako sa ti zdalo v USA po návrate z UK?
– V USA, všeobecne, nastáli zmeny v politických trendoch keď bol vyvolený prezident Trump. Podobné zmeny sa v tom čase stali aj v UK a v iných štátoch, ktoré nechcem menovať. Z Európskej histórii (II. svetova vojna a ešte bližšie k novej generácii, juhoslovenská občianska vojna) poznáme ako je nebezpečne byť nacionalistom a ako ľahko to vedie k serióznym konfliktom, ktoré majú účinok na viac ako len jednu generáciu. My máme problém s radikálnymi ideami, domácim terorizmom, imigráciou ľudi, rasizmom a nacionalizmom. Pandémia zhoršila situáciu.
Ale dúfam, že sa USA podarí rýchlo zmeniť kurs. Chcela by som byť súčasťou tolerantnej spoločnosti, ktorá sa snaží riešiť problémy, ktoré umožnia vylepšiť život na našej planéte. Už je vrcholný čas, aby sme riešili problém s energiou a aby sme začali nachádzať východiská v súvise globálneho oteplenia.
Všimla si si premeny?
– Po navrate do Colorado v 2017 som si hneď všimla, že máme vyšší počet obyvateľstva. Príliv v minulej dekade zväčšil počet ľudí na okolo 15% (z 5 miliónov v 2010 na takmer 6 miliónov v roku 2019). Taký príliv ľudí má efekt na infraštruktúru a na kvalitu života. Ceny domov sa zdvojnásobili a počet áut na cestách nám predĺžil cestovanie. Takeéto zmeny sú však nie len negatívne, lebo otvárajú dvere pre viac možností. V Colorado sme mali veľký ekonomicky rast. Pred COVID-19 sme mali len okolo 3% nezamestnaných.
Pre teba osobne, je život v USA teraz lepší?
– Pre mňa osobne, život je ľahší, pretože mám veľmi zaujímavú robotu. Pracujem v úžasnom odbore. Byť súčasťou výskumu a vývoju vedy je pre mňa intelektuálne naplňujúce. Moja profesionálna kariéra mi umožnila vyšší plat, dobré zdravotné poistenie a možnosť cestovať po svete. Tvrdá práca sa vyplatila.
VOJVODINA NIE JE AKÁ BOLA
Keďže Katarína vyrastala v Aradaci a bola vzdelaná v Zrenjanine, opýtali sme sa jej, či jej nechýbajú ľudia a časy z detstva a ranej mladosti. Odpovedá, že jej spomienky na detstvo sú väčšinou pozitívne, ale že sa jej život po vojne veľmi zmenil a že je pre ňu ťažké spoznať Vojvodinu z 80. rokov. Domov nechodí často, pretože je cesta do Srbska dlhá, ale teší ju keď počuje o priateľoch z detstva.
KRESLENÉ ZNÁZORNENIE VÝSKUMU
Tu máme kreslene znazornenie NRas bielkoviny v komplexe s GTP a chemickou zluceninou 18 (PDB: 6ZIZ od zverejnenia v Drugging all RAS isoforms with one pocket od Kessler, D., Bergner, A., Bottcher, J., Fischer, G., Dobel, S., Hinkel, M., Mullauer, B., Weiss-Puxbaum, A., McConnell, D.B. v 2020 v Future Med Chem 12: 1911-1923).
Katarína vysvetlila, že takéto znázornenie bielkovín predstavuje reťaz aminokyselinov, ktoré kvôli chemického zloženia nadobudnú inu 3D strukturu. Ked nastane mutácia v jednej aminokyseliny, bielkovina môže nadobudnúť inú
3D štruktúru.
Stranu pripravila: Suzana Kokavská / Foto: Archív Kataríny Bartoš Jansen / Publikáciu tejto strany financovala NRSNM v rámci projektu Zrušme stereotypy o slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku
