V školskom roku 1964/65 zakončila našu základnú osemročnú školu desiata generácia. Pri tej príležitosti som napísal do týždenníka Hlas ľudu: Orientácia na osemročné základné školy v našej celkovej osvetovo-výchovnej sústave bola jedným z revolučných zásahov nielen do osvety, ale i do celkového spoločenského rozvoja.
Prešiel jeden celý rok od oznámenia Ministerstva školstva, vedy a technologyckého rozvoj, že sa vyučovanie v školskom roku 2019/20 bude pokračovať online, teda na ďiaľku. Je to, hovoria v televíznom denníku predstavitelia vlasti, pokrok, nie krok dozadu.
Je to pravda? Lebo taký dojem nemajú ani učitelia ani žiaci, zvlášť preto, že žiaci sami hovoria, že sa chcú vrátiť učiť v škole.
Pokým čítam knuhy o dejinách mojej osady, mám dojem, že sme stále bez nejakého ozajstného pokroku, nielen v školstve, ale v každej sfére života, odvtedy, ako základné školenie bolo predĺžené zo štyroch na osem rokov. Bolo to dávno, starí rodičia si tomu môžu pripomenúť ako dobe pozitívnych zmien. O tom si každý z nás môže prečítať v knihe Jána Petráša Slováci v Aradáči, v ktorej autor uvádza svoje a názory iných:
REVOLÚCIA
– V školskom roku 1964/65 zakončila našu základnú osemročnú školu desiata generácia. Pri tej príležitosti som napísal do týždenníka Hlas ľudu:
Orientácia na osemročné základné školy v našej celkovej osvetovo-výchovnej sústave bola jedným z revolučných zásahov nielen do osvety, ale i do celkového spoločenského rozvoja. Vtedy sme ešte nevedeli plne pochopiť a oceniť význam osemročných škôl. Teraz po desaťročnom odstupe celá táto vec je zrejmá. Čo znamená osemročné školenie, nech potvrdí aradáčsky prípad… Pred desiatimi rokmi sme pracovali v piatich budovách so starým nábytkom a zariadním, bezučebných pomôcok, bez učebníc a prednášateľov . materiálne zapazpečenie školských potrieb tiež nebolo. Všade sme sa stretávali s nechuťou, ba nedôverou ku škole. Následkom taého stavu a postoja rodičov a občanov muselo sa hodne vysvetľovať a presviedčať o význame osemročnej školy a školenia. Museli sme byť húževnatí a neústupní. Prednášky pre dospelých, pre rodičov, schôdzky s rodičmi, návštevy domácnosti, potom vplyv tlače – všetky tieto opatrenia nezostali bez výsledkov. Dnes vAradáči máme slušnú školskú budpvu, súčasne vybavenú a s dostatočne kvalitným prednášateľským kádrom. Škola má dnes 16 tried, 8 slovenských a 8 srbských , a dve triedy predškolskej výchovy. Rodičia sa snažia, aby ich deti získali čoraz lepšie vysvedčenie na konci školenia.
MALÉ KROKY KU POKROKOM
Z rozhovoru so starým otcom viem, že v jeho čase, bolo to v období Druhej svetovej vojny, v škole nemali žiadne pomôcky okrem tabuľke, na ktorej písali a potom, po opakovaní toho, čo bolo napísané, vytreli, aby mohli napísať nasledovné. Tie drevené tabuľky, tzv. piestiky, vystriedali škridlicové, na ktoré sa písalo griflíkom, a zotieralo handričkou alebo špongiou. Neznámkovalo sa, ale tí, ktorí sa nechceli alebo nevedeli naučiť, sedeli v poslednej lavici.
Na začiatku dejín školy, ona patrila Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi. Do roku 1830 sa nachádzala v obyčajnej nabíjanej budove. V tom roku sa, napísal Petráš, murovala nová škola zo 6.000 pálených ťehál, ktoré na ten cieľ darovalo elemírske panstvo. Učiteľský byt z tvrdého materiálu bol vystavaný roku 1839/40 hneď popri škole.
Roku 1858 bola otvorená druhá trieda. Mladší učiteľ učil prvé dva ročníky, a starší tretí a štvrtí. Šesťročnou sa škola stala roku 1871, keď jeden učiteľ mal prvé tri a druhý druhé tri ročníky. Až roku 1893 bolo otvorené tretie učiteľské miesto. To zostalo tak až do roku 1952. K renovácii školských stavísk došlo roku 1910. Roku 1899 bola otvorená aj úvoda (ovoda) – škôlka pre deti od 3 do 6 rokov.
POMAĎARČOVANIE A ŠTÁT
V tom periode sa, podľa toho čo v svojej knihe zachoval autor Ján Petríš, mládež začala pozdravovať po maďarsky. Škola sa potom roku 1921 stála štátnou. Školský majetok predsa zostal cirkevným majetkom do roku 1930. Starší hovoria, že kým škola bola cirkevná, učiteľov platila cirkev a predpisovala učebnú látku, a ktoré predmety majú byť v škole zastúpené. Štátna školská vrchnosť sa neskoršie starala o to, aby sa reálne predmety dôkladnejšie prebrali.
Do roku 1931 boli slovenská a srbská škola. Vyučovanie bolo prerušené keď Banát okupovali Nemci, ale všetko to, čo zmeškalo počas vojny, sa nahrádzalo. V roku 1979 bola vystavaná budova v ktorej je Základná škola Bratstva dodnes.
Zemepán Izák Kiš
Treba pripomenúť, že sa Slováci hneď po príchode na aradáčsku zem starali o školenie svojích detí. Podľa knihe Jána Petráša, v zmluve s elemírskym zemepánom Izákom Kišom, ktorý bol majiteľom zeme na ktorej sa prisťahovalci zastavili, bol zabezpečený pozemok pre školu a učiteľský byt aštvrtina sesie pody pre učiteľa.
Stranu pripravila: Suzana Kokavská / Foto: Archív/Suzana Kokavská
